Ešte nepoznáme zdôvodnenie, prečo ÚS rozhodol o nesúlade zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek, no už dnes vieme niekoľko iných faktov:
1) Paškov tím, ktorý pripravoval stanovisko v mene Národnej rady SR, nepotreboval počuť názor sestričiek, aj keď NR SR mala ako účastník konania na ÚS obhajovať zákon, ktorý vyplýval z ich petície. Stanovisko Národnej rady SR nakoniec nebolo obhajobou schváleného zákona, ale len formálne splnenou povinnosťou a z právneho hľadiska malo silu placeba. Nesplnený prísľub vedenia NR SR, že svoj postup budú s komorou sestier a pôrodných asistentiek konzultovať, je len dokreslením ich amaterizmu (alebo zlého úmyslu!).
2) Vieme, že ÚS odmietol sestrám stať sa vedľajším účastníkom konania, čím im znemožnil prezentovať svoje argumenty na obhajobu ústavnosti napadnutého zákona. Účastníkmi konania bol generálny prokurátor (resp. jeho zástupca), parlament a vedľajším účastníkom aj vláda SR zastúpená ministerstvom spravodlivosti. Som veľmi zvedavý na odôvodnenie rozhodnutia, ktorým ÚS odmietlo uznať SKSaPA za vedľajšieho účastníka konania, aj keď je to zo zákona zastrešujúca organizácia všetkých ľudí (sestier a pôrodných asistentiek), ktorých platy napadnutý zákon upravuje. Zaujíma ma to hlavne s ohľadom na prax ÚS, keď postavenie vedľajšieho účastníka v minulosti už niekoľkokrát priznal aj subjektom, ktorých zákon o konaní pred ÚS za vedľajších účastníkov vyslovene neustanovuje.
3) Vieme, že 4 z 12 sudcov pociťovali taký rozpor svojho stanoviska s výsledným uznesením, že k nemu nechali pripojiť svoje odlišné stanoviská.
To všetko hovorí veľa o tom, čo sa potichu hovorilo už dávno. ÚS svojím kontroverzným rozhodnutím a NRSR svojou nečinnosťou a nezáujmom nahrali pochybným záujmom niektorých lekárskych funkcionárov a riaditeľov nemocníc pred oprávnenými požiadavkami sestier, ktoré podporilo 243 tisíc občanov SR v jednej z dvoch úspešných petícii v celej histórii SR.
Rozhodnutie ÚS bude platiť bez ohľadu na to, ako ho zdôvodnili. Odôvodnenie je však kľúčové pre pani ministerku Zvolenskú, ktorá už rok pracuje na novom zákone, ktorý by upravoval platy všetkých zdravotníckych pracovníkov. Respektíve VRAJ na ňom pracuje, pretože nikto ešte nevidel žiadny výstup tejto práce, ani len v hrubých rysoch. Uvidíme, či rozhodnutie využijú ako návod, aby pripravili nezávadný zákon, alebo ho použijú ako alibi toho, že sa žiadny zákon tvoriť nebude.
Nech už bude zdôvodnenie akékoľvek, a nech už bude postoj ministerstva akýkoľvek, je nutné opäť pripomenúť podstatu celého sporu. Tou je petícia štvrťmilióna občanov SR, na ktorých vôľu by kompetentní najradšej zabudli. Čakáme už len na (ne)potvrdenie tohto úmyslu zo strany ministerstva zdravotníctva...
Priznám sa, že spoliehať sa na p. ministerku, že zvráti proces, ktorý v istých okamihoch pripomína smerácke ťaženie proti Čentéšovi, mi príde veľmi zvláštne. No topiaci sa aj slamky chytá.
Pritom nejde „len" o sestry. Ak štátna mašinéria prerastená straníkmi Smeru dokoná pokus odignorovať verejnú mienku vyjadrenú legitímnou petíciou, bude oveľa podobnejšia vláde v Turecku a v Brazílii, ktoré ignorovali ľudí tak dlho, kým neprekročili všetky medze a nedonútili ľudí vyjsť do ulíc a stavať barikády ...