Stretnutie Radičovej s Trnkom sa odohralo pred druhým neúspešným kolom voľby generálneho prokurátora. Ak by bol zvolený Trnka, Radičová chcela podať demisiu. V tomto čase za ňou prišiel Trnka so spisom o financovaní SDKÚ cez schránkové firmy a druhým spisom, ktorý sa týkal troch františkánov, obvinených zo sexuálneho zneužívania chlapcov. SME dodáva, že do rehole františkánov patril aj Radičovej súčasný partner a vtedy jej poradca Marián Balázs. V oboch prípadoch bolo stíhanie zastavené. V prípade františkánov sa naviac obete priznali, že si to celé vymysleli. Generálny prokurátor však má v rukách dostatok formálnych i neformálnych nástrojov na opätovné spustenie vyšetrovania, čo by Radičovej aj SDKÚ výrazne pošramotilo imidž.
Spis o financovaní SDKÚ vraj Trnka doniesol aj poslancom SDKÚ, keď sa im bol „predstaviť". Bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská hovorí, že si nepamätá, či tam bol aj so spisom. Uverme tento raz tomuto alibistickému vyhláseniu a vráťme sa k Radičovej.
Nevieme, čo si od návštevy premiérky sľuboval Trnka a ani to, čo ho viedlo k tomu, aby si zobral do tašky dva veľmi citlivé spisy a pobehoval s nimi po svete. No to, že sa v prospech Trnku rozohrávali všakovaké zákulisné intrigy, nie je žiadna novinka. Prekvapujúcejšia je ochota Radičovej zúčastňovať sa na nich.
Jediná správna reakcia by bola, keby Trnku okamžite vykázala z Úradu vlády a podnikla všetky dostupné právne, politické i komunikačné kroky, ktoré by vylúčili možnosť, že sa dala namočiť do protiprávneho vynášania informácií zo spisov. Namiesto toho sa Iveta Radičová zachovala tak, ako ktorýkoľvek iný mocou posadnutý politik. Spisy si preštudovala a o schôdzke mlčala. Pýtate sa, prečo Iveta Radičová mlčala až doteraz? Zrejme preto, že aj ona, tak ako mnohí ďalší politici, narába s realitou selektívne. Informácie o schôdzke zverejnila, až keď sa jej to hodilo ako marketingový ťah na zvýšenie záujmu o jej novú knižku.
Svoje zlyhanie ospravedlnila tým, že „chcela byť informovaná".
Podľa vtedy platného a účinného znenia paragrafu 69 trestného poriadku sa s obsahom spisu môže oboznamovať:
obvinený, obhajca, poškodený a zúčastnená osoba, splnomocnenec, ustanovený opatrovník, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník. Také isté právo má zákonný zástupca obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak sú tieto osoby pozbavené spôsobilosti na právne úkony alebo ich spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. Iné osoby môžu nazerať do spisu len so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní so súhlasom orgánu činného v trestnom konaní, len ak je to potrebné na uplatnenie ich práv.
Neuvádza sa žiadna výnimka z tohto ustanovenia pre generálneho prokurátora, ktorý hľadá hlasy na svoje znovuzvolenie, aby trestné spisy ukazoval kade tade a ani pre premiérku, ktorá chce „byť informovaná". Konanie tandemu Trnka - Radičová je tak porušením zákona a zasluhuje si postih. Politici (a bývalý generálny prokurátor) si musia konečne uvedomiť, že nestoja nad zákonom. To, že niečo môžu urobiť neznamená, že to aj urobiť smú. Viac v Mňačkovom evergreene „Ako chutí moc".
Nuž a my, milí občania, keď sme sa teraz dozvedeli, ako spisy aj tých najcitlivejších káuz voľne putujú v aktovkách mocných ľudí od dverí k dverám za tichého súhlasu najvýznamnejších predstaviteľov štátu a poslancov, hor sa pomáhať a „s dôverou sa obrátiť na políciu" s informáciami o vrahovi Kolesárovej ...
